КулЛиб - Классная библиотека! Скачать книги бесплатно
Всего книг - 713587 томов
Объем библиотеки - 1406 Гб.
Всего авторов - 274796
Пользователей - 125117

Последние комментарии

Новое на форуме

Новое в блогах

Впечатления

Влад и мир про Семенов: Нежданно-негаданно... (Альтернативная история)

Автор несёт полную чушь. От его рассуждений уши вянут, логики ноль. Ленин был отличным экономистом и умел признавать свои ошибки. Его экономическим творчеством стал НЭП. Китайцы привязали НЭП к новым условиям - уничтожения свободного рынка на основе золота и серебра и существование спекулятивного на основе фантиков МВФ. И поимели все технологии мира в придачу к ввозу промышленности. Сталин частично разрушил Ленинский НЭП, добил его

  подробнее ...

Рейтинг: +3 ( 3 за, 0 против).
Влад и мир про Шенгальц: Черные ножи (Альтернативная история)

Читать не интересно. Стиль написания - тягомотина и небывальщина. Как вы представляете 16 летнего пацана за 180, худого, болезненного, с больным сердцем, недоедающего, работающего по 12 часов в цеху по сборке танков, при этом имеющий силы вставать пораньше и заниматься спортом и тренировкой. Тут и здоровый человек сдохнет. Как всегда автор пишет о чём не имеет представление. Я лично общался с рабочим на заводе Свердлова, производившего

  подробнее ...

Рейтинг: +1 ( 1 за, 0 против).
Влад и мир про Владимиров: Ирландец 2 (Альтернативная история)

Написано хорошо. Но сама тема не моя. Становление мафиози! Не люблю ворьё. Вор на воре сидит и вором погоняет и о ворах книжки сочиняет! Любой вор всегда себя считает жертвой обстоятельств, мол не сам, а жизнь такая! А жизнь кругом такая, потому, что сам ты такой! С арифметикой у автора тоже всё печально, как и у ГГ. Простая задачка. Есть игроки, сдающие определённую сумму для участия в игре и получающие определённое количество фишек. Если в

  подробнее ...

Рейтинг: 0 ( 0 за, 0 против).
DXBCKT про Дамиров: Курсант: Назад в СССР (Детективная фантастика)

Месяца 3-4 назад прочел (а вернее прослушал в аудиоверсии) данную книгу - а руки (прокомментировать ее) все никак не доходили)) Ну а вот на выходных, появилось время - за сим, я наконец-таки сподобился это сделать))

С одной стороны - казалось бы вполне «знакомая и местами изьезженная» тема (чуть не сказал - пластинка)) С другой же, именно нюансы порой позволяют отличить очередной «шаблон», от действительно интересной вещи...

В начале

  подробнее ...

Рейтинг: +2 ( 2 за, 0 против).
DXBCKT про Стариков: Геополитика: Как это делается (Политика и дипломатия)

Вообще-то если честно, то я даже не собирался брать эту книгу... Однако - отсутствие иного выбора и низкая цена (после 3 или 4-го захода в книжный) все таки "сделали свое черное дело" и книга была куплена))

Не собирался же ее брать изначально поскольку (давным давно до этого) после прочтения одной "явно неудавшейся" книги автора, навсегда зарекся это делать... Но потом до меня все-таки дошло что (это все же) не "очередная злободневная" (читай

  подробнее ...

Рейтинг: +1 ( 1 за, 0 против).

Sanety [Уильям Шекспир] (fb2) читать постранично


 [Настройки текста]  [Cбросить фильтры]

Ŭiljam Šekspir SANETY




1


Krasa nikoli nie pamre na sviecie, —

Tvarenni dziŭnyja prynosiać plon.

Pialostki vianuć na ružovym cviecie,

Dy adnaŭlaje pamiać ich buton.

Zichcienniem voč svaich začaravany,

Ty pališ sam siabie svaim ahniom.

Ty katuješ siabie nie horš tyrana,

Nabytki ŭsie razviejaŭšy suzdrom.

Dla svietu lepšaja akrasa sionnia,

Viastun viasienniaj zyrkaj pieknaty,

Sok žyvatvorčy tojačy ŭ butonie, —

I marnatraŭca ty, i sknara ty.

Škaduj naš sviet, nie kiń taho ŭ mahiłu,

Što novaje žyccio uskałasiła b.



2



Jak projdzie sorak zim pa-nad taboj,

Čało zbarozdziać, byccam pole płuham,

Zhadaje chto ubor kviacisty tvoj,

Pabačyŭšy stareckuju dziaruhu?

Na zapytannie: «Dzie ŭsia pryhažosć,

Dzie skarby dzion junactva załatoha?» —

Pakažaš, što ŭ zapaŭšych vočach josć?

Krasy ŭ ich mała, ale zdzieku mnoha!

Nakolki pryhažej skazać by tak:

«Usio najlepšaje majo u synie!

Jaho pryniaŭ, jak spadčynu, junak,

Mianie jana taksama nie pakinie».

Kali pačnie u žyłach stynuć kroŭ,

Jana praz syna zapałaje znoŭ.



3



U lustra hlań na vobraz dziŭny svoj,

Skažy jamu stvaryć taki ž, jak hety.

Abraziš sviet, spazniŭšysia siaŭboj,

Błahasłavić nie zdoleŭšy kabiety.

Jakoj krasuni luba nie było b,

Kab ty ŭzaraŭ niavoranyja honi?

Jaki b dzivak na zvod pavioŭ svoj rod,

Luboŭ va ŭłasnym pachavaŭšy łonie?

Ty adlustrovak matčynym vačam,

Jaje pradviesni uspamin dzivosny.

Ty ŭciechu znojdzieš niekali i sam,

Praz vokny starasci pabačyš viosny.

Jak nie pakinieš pamiaci takoj,

Ty sam pamreš i vobraz tvoj z taboj.



4



O marnatraŭca! Spadčynu, bahaccie,

Jakija nam pryroda ŭ doŭh daje,

Ty biezrachubna tolki možaš tracić

Na asałody ŭłasnyja svaje.

Cudoŭny sknara! Dla ciabie pazyki,

Dabro čužoje — jak ułasny dar.

Kali lichviar chavaje skarb vialiki,

Jaki prybytak budzie mieć lichviar?

Handlujučy ciapier z samim saboju,

Siabie samoha ašukać ty rad.

A što ž, jak los pryznačanaj paroju

Zapatrabuje spravazdaču strat?!

Z taboju laža i krasa taksama,

Jakaja b nakš tvoj zdziejsniła tastamant.



5


Mastak cudoŭny, niezraŭnany čas,

Nam tvoryć dzivy dziŭnyja niaspynna.

I jon ža ŭsio, što zachaplała nas,

Niby tyran, zniščaje ŭ mih adziny.

Pazbyŭšy leta, jon zimu viadzie

Ŭ naš zasmučony sviet, taki zniamieły,

Dzie ani kvietki, ni listka nidzie,

Adzin prasciah sciudziony, sniežna-bieły.

I kab nie kvietak charastvo za škłom,

Začynienych u ildzianoj viaznicy,

Na cudy, stvoranyja mastakom,

Mahli b napeŭna my uraz zabycca.

Zichciennie kvietki stracili zimoj,

Ale duša ich z toj ža pieknatoj.



6


Pilnuj, kab leta i tvajho prychod

Biazlitasna zima nie zrujnavała,

Pakul dasi krasie ŭ skarbnicu płod

I nie napoŭniš słodyčču fijała.

Ty nie lichviar, kali za ŭłasny dar

Biareš addziaku ščyra, biez umovy.

Ty sam svajmu bahacciu haspadar,

Siabie paŭtoryš dziesiacirazova.

Kali ŭsie novyja ŭdziesiaciarych

Razoŭ pa dziesiać vobraz tvoj adnoviać, —

I smierć nie strašna ŭ tvoj apošni mih,

Tvajo patomstva — voś tvaja adpoviedź!

Zanadta ty pryhožy, daskanały,

Kab heta ŭsio zdabytkam smierci stała.



7



Kali ŭ ahni ŭračystych, jasnych šat

Idzie z načy mahutnaje sviaciła,

Ŭznimaje ŭsio žyvoje svoj pahlad,

Vitaje pramianistasć dziŭnaj siły.

Kali jano u załatych ahniach

Idzie pa niebu da svajho uzvyšša,

Tady ŭsie z zachaplenniem u vačach

Hladziać, niby junak čaroŭny vyjšaŭ.

Kali ž jano na niebakraj zirnie,

Stamlona ŭ doł pakocić kalasnicu,

Tady ŭsie vočy niedzie ŭ staranie,

Pakul jamu da zachadu chilicca.

I ty biez sledu ŭ sviecie zniknieš tak,

Kali nie zastaniecca syn-junak.



8



U muzycy tvaja ŭsia asałoda.

Čamu ž jaje ty słuchaješ z tuhoj?

Kali jana tabie nie daspadoby,

Čamu nie razvitaješsia ty z joj?

I choć akordy žalem horkim poŭny,

U ich suhučnasci tabie dakor:

Chto biez harmonii žyvie čaroŭnaj,

Samotny toj na ŭvieś ziamny prastor.

Ty čuŭ kali, jak struny ŭ družnym ładzie

U pierazvon hudziać adna druhoj?

Tak baćka z synam, razam z imi maci

Ščaslivy spieŭ piajuć adnoj siamjoj.

I sviedčać huki ščyryja usim:

Samotny — jak i nie žyvy zusim.



9



Kab nie pakinuć lubuju ŭdavoj,

Dahetul ty ni z kim nie zaručony.

Kali ž by smierć ustała nad taboj,

Apanavaŭ by svietam smutak čorny.

Sviet płakaŭ by, jak udava, pa tym,

Što vobraz tvoj zahinuŭ biezzvarotna.

Syn adlustroŭkam moh by być tvaim,

Praz syna ty i byŭ by biessmiarotnym.

Kali rastracić skarby chto usie, —

Druhija spažyvucca ichnim koštam,

A kali zniknuć sudžana krasie,

Jana ŭ niabyt adydzie zanivošta.

Chto sam sabie hatoŭ pryniesci škodu,

Tamu nikoha na ziamli nie škoda.



10



Jakaja hańba! Žyć i nie lubić

Ludziej spahadnych i siabie samoha,

Luboŭ da svietu cełaha zhubić,

Nabyŭšy ŭ serca pačuccio błahoha!..

Ułasnym voraham svaim ty staŭ,

Suproć siabie samoha paŭstaješ ty,

I dom cudoŭny, ŭ spadčynu što ŭziaŭ,

Nie adnaŭlaješ, buryš ty darešty.

Zmianisia ty, i ja zmianiu nastroj,

Krasa kachanniu być pavinna domam.

Jak z vyhladu, budź vietły i dušoj,

Nie budź ty voraham sabie samomu.

Krasa tvaja zusim sa svietu zhinie,

Jak nie pakinieš nam jaje ty ŭ synie.



11



Nie zvianieš ty, bo zakrasuješ znoŭ

Cieraz dziaciej svaich i z ich krasoju.

Svajoj ty nazavieš naščadkaŭ kroŭ,

Jakuju daŭ časinaj maładoju.

Josć mudrasć, pryhažosć u dumcy toj.

Biez ich ža radasci i ščascia mała:

Kali b zhadziŭsia sviet uvieś z taboj,

Dyk praz kapu hadoŭ žyccia b nie stała.

Niachaj pačvary, vyradki usie

Na sviecie našym zhinuć biez raspłodu.

A ty, za ŭsie dary tvajoj krasie,

Pavinien ščyra dziakavać pryrodu.

Ty, jak piačać, što vyrazaŭ raźbiar,

Pavinien šmat razoŭ viarnuć svoj dar.



12



Kali hadzinnik adbivaje čas nam,

A dzień viasioły niknie ŭ šery zmrok,

Ci siviznu na čornych baču pasmach,

Fijałki kvołaje panikły zrok,

Kali pabaču drevy pry darozie —

Ŭsie biez listoŭ, biez zasieni hustoj,

Abo płasty suchoj travy na vozie,

Niadaŭna što była žyvoj travoj, —

Tady ciabie mižvolna ja zhadaju:

Tvajoj krasy nie viečny takža cviet.

Adno žyvie, druhoje pamiraje,

A treciaje ŭ žyccio ciarebić sled.

Jak stanie smierć pa-nad taboj z kasoj, —

Zmahacca z joj pačnie naščadak tvoj.



13



Kab moh ty viečna być samim saboju!

Ale žyvieš na sviecie da pary.

Pakul cie stanie smierć pierad taboju,

Sabie padobny vobraz ty stvary.

Krasa tabie addadziena na raty,

Ale i viečnaj moža stać, kali

Tvoj vobraz budzie novym pieraniaty

I budzie krasavać z im na ziamli.

Chto dasć, kab dom