КулЛиб - Классная библиотека! Скачать книги бесплатно
Всего книг - 706108 томов
Объем библиотеки - 1347 Гб.
Всего авторов - 272715
Пользователей - 124642

Новое на форуме

Новое в блогах

Впечатления

medicus про Федотов: Ну, привет, медведь! (Попаданцы)

По аннотации сложилось впечатление, что это очередная писанина про аристократа, написанная рукой дегенерата.

cit anno: "...офигевшая в край родня [...] не будь я барон Буровин!".

Барон. "Офигевшая" родня. Не охамевшая, не обнаглевшая, не осмелевшая, не распустившаяся... Они же там, поди, имения, фабрики и миллионы делят, а не полторашку "Жигулёвского" на кухне "хрущёвки". Но хочется, хочется глянуть внутрь, вдруг всё не так плохо.

Итак: главный

  подробнее ...

Рейтинг: 0 ( 0 за, 0 против).
Dima1988 про Турчинов: Казка про Добромола (Юмористическая проза)

А продовження буде ?

Рейтинг: -1 ( 0 за, 1 против).
Colourban про Невзоров: Искусство оскорблять (Публицистика)

Автор просто восхитительная гнида. Даже слушая перлы Валерии Ильиничны Новодворской я такой мерзости и представить не мог. И дело, естественно, не в том, как автор определяет Путина, это личное мнение автора, на которое он, безусловно, имеет право. Дело в том, какие миазмы автор выдаёт о своей родине, то есть стране, где он родился, вырос, получил образование и благополучно прожил всё своё сытое, но, как вдруг выясняется, абсолютно

  подробнее ...

Рейтинг: +2 ( 3 за, 1 против).
DXBCKT про Гончарова: Тень за троном (Альтернативная история)

Обычно я стараюсь никогда не «копировать» одних впечатлений сразу о нескольких томах (ибо мелкие отличия все же не могут «не иметь место»), однако в отношении части четвертой (и пятой) я намерен поступить именно так))

По сути — что четвертая, что пятая часть, это некий «финал пьесы», в котором слелись как многочисленные дворцовые интриги (тайны, заговоры, перевороты и пр), так и вся «геополитика» в целом...

Сразу скажу — я

  подробнее ...

Рейтинг: +1 ( 1 за, 0 против).
DXBCKT про Гончарова: Азъ есмь Софья. Государыня (Героическая фантастика)

Данная книга была «крайней» (из данного цикла), которую я купил на бумаге... И хотя (как и в прошлые разы) несмотря на наличие «цифрового варианта» я специально заказывал их (и ждал доставки не один день), все же некое «послевкусие» (по итогу чтения) оставило некоторый... осадок))

С одной стороны — о покупке данной части я все же не пожалел (ибо фактически) - это как раз была последняя часть, где «помимо всей пьесы А.И» раскрыта тема именно

  подробнее ...

Рейтинг: +1 ( 1 за, 0 против).

30 anekdot [Lidepla] (fb2) читать онлайн

- 30 anekdot 1.24 Мб, 12с. скачать: (fb2)  читать: (полностью) - (постранично) - Lidepla

 [Настройки текста]  [Cбросить фильтры]

http://wiki.lidepla.info/index.php/Anekdot_(nivel_1)

30 anekdot bay L.A.Hill (tradukta fon inglish)

piktura bay Anna Veltfort

Contents [hide]

1 Buchyen chitan

2 Traen-winda-ney motor

3 Zoo-sonja

4 Skola-dey

5 Om jiva e morta

6 Avion-safara

7 Studenta-vakasion

8 Nixa es perfekte

9 Farke gunpaga

10 Har e mustash

11 Buvere brata

12 Gande handas

13 Pregi-truk

14 Hao boy

15 Auto de familia

16 Semafor-luma

17 Guytaa de kosas

18 Jawabi-darba

19 Doga-kusa

20 Hao aspekta

21 Inyekta-selekta

22 Longe dao

23 Syao pikter

24 Gro-hao vakasion

25 Dao-kwesta

26 Vilaja avantaja

27 Deyfan-taim

28 Fogetishil sinior

29 Plan fo futur

30 Mar e arda

Buchyen chitan

Jimi jivi in vilaja e ta pri plei in muy chyen riva bli dom; poy ta-ney patra pai gunsa in un gran urba, e ta en-habiti dar kun ta-ney familia tuhun.

Ley nove dom hev garden, bat toy garden es muy syao. Jimi bu joi. "Ob ye riva hir?" ta kwesti mata pa un-ney sabah.

Mata jawabi: "Non, riva yok, bat ye jamile parka, Jimi, e in parka ye chitan. Nu ve go adar sedey afte deyfan." Dan Jimi joi gro.

Afte deyfan Jimi e ta-ney mata go a parka. Jimi yao promeni bli chitan, bat bifoo it ye jaopay. Mata lekti: "WARNA: Sey chitan es danjaful. 367 jen yo he lwo inu it."

Jimi kan chitan gro-atentem. Poy ta shwo: "Me bu vidi li."

Traen-winda-ney motor

Madam Grin es lao dama. Ela safari oftem e ela bu fobi flai bay avion. Unves ela flai-go fon Chikago a San-Fransisko bay un gran avion. Ye mucho vakue sidika.

Madam-Grin-ney sidika es bli winda. Pa otre fin de sidika-fila ye un yunge man. Lu toshi es bli winda. Madam Grin ek-kan an yungo kelke ves.

"Ta oltaim kan traen-winda-ney motor," ela dumi. Ela en-stan e promeni ahir-adar pa avion duran kelke minuta. Poy ela en-sidi e snova ek-kan an yunge man.

"Ya", ela dumi, "ta kuydi kan motor oltaim."

Afte haf-ora madam Grin go-lai a ta, shwo: "Promeni ba idyen pa avion, yunge man. Me sal kuydi kan motor inplas yu duran kelke minuta."

Zoo-sonja

Es sitdi-sabah de mes-pet. Afte ofni kurtena e kan tra winda, madam Edwards smaili e shwo: "Sey dey sal bi gro-hao!" Ela jagisi swa-ney syao son pa klok ot e haf. Ela shwo a ta: "En-jagi ba, Tedi. Nu sal go a zoo sedey. Woshi ba handas e fas, brashi denta e kway chi sabahfan. Nu sal go a Nyu-York bay tren."

Tedi hev sit yar. Ta joi gro, bikos ta gro-pri go a zoo e yoshi ta gro-pri raki tren. Ta shwo: "Me sonji om zoo pa sey nocha, Mama."

Ta-ney mata zai mangi-hasti gro, yedoh ela stopi e smaili a swa-ney son-ki. "Ver ku, Tedi?" ela shwo. "E kwo yu zwo-te in zoo in yur sonja?"

Tedi ridi e jawabi: "Yu jan ya, Mama! Yu toshi bin in may sonja."

Skola-dey

Polli en-go a skola al hev sit yar. Ela gro-pri un-ney skola-dey. Elay talimer to mis Yati es muy prival, e oli otre kinda in klas es prival toshi. Bat pa dwa-ney dey, afte ke oli leson fini e oli kinda chu lernishamba, Polli resti e en-weiti.

Mis Yati hev mucho dela e bu merki Poli pa beginsa, bat poy ela lifti kapa e en-vidi ela. "Way yu bu he go kun otres, Polli?" ela kwesti karimem. "Ob yu yao fai kwesta a me?"

"Ya, mis Yati," Polli shwo.

"Kwo ye?" mis Yati kwesti.

"Kwo me zwo-te in skola sedey?" Polli shwo.

Mis Yati ridi. "Kwo yu zwo-te in skola sedey?" ela shwo. "Way yu kwesti me om se, Polli?"

"Bikos me sal go a dom nau," Polli jawabi, "e may mata sal kwesti me."

Om jiva e morta

Jini safari pa Nyu-Ingland bay auto. Unves ela stopi in syao vilaja dabe kan jamile lao kirka. Bifoo it ye kabralok, e un lao man zai rasti herba sirkum kabras.

Jini chu auto, zin kabralok e kan kelke kabra. Poy ela go-lai a lao man e shwo a ta: "Hao sabah! Sey vilaja, ob jenta oftem morti hir?" Lao man stopi gun fo kelke sekunda, kan Jini atentem, poy shwo: "Non, li morti un ves."

Jini ridi al audi se, poy shwo a lao man: "Skusi. Me bu he shwo se pravem. Me sal kwesti otrem: 'Sey vilaja, ob mucho jenta morti hir?"

Lao man snova stopi gun. "Ya," ta shwo, "li oli morti." Poy ta en-rasti herba snova.

Avion-safara

Al hev trishi-pet yar, Jorj kupi syao avion e lerni flai-dukti it. Sun ta bikam gro-hao pilota e en-janmog mah swa-ney avion zwo farke truk.

Jorj hev un amiga. Ta nami Mark. Undey Jorj ofri tu pren Mark inu avion. Mark dumi: "Me gwo safari bay gran avion pluri ves, bat me bu gwo bi in syao-la, also me ve probi."

Li en-flai e flai duran haf-ora, e Jorj mah avion zwo truk do oli sorta.

Afte lai nich, Mark joi gro por bi salim, e shwo a swa-ney amiga pa tremi-she vos: "Wel, Jorj, danke gro por sey dwa safara bay yur avion."

Jorj fa-astoni gro, shwo: "Dwa ku safara?"

"Ya, may un-ney-la e may laste-la," Mark jawabi.

Studenta-vakasion

Billi e Fred es universitet-studenta. Li es amiga. Li bu hev mucho mani. Also, wen vakasion-taim lai, Billi shwo: "Nu fai ba vakasion in treiler, Fred. Es pyu chipe kem in hotel. Me mog loni-pren may-patra-ney treiler."

Fred joi gro e konsenti, also li zin treiler e begin fai vakasion.

Li yao en-stan ranem pa sabah, bat kloka-jagiser yok.

"Problema yok, Billi," Fred shwo. "Me ve pon kelke syao pan-pes on ruf de treiler bifoo go somni, e li ve jagisi nu pa sabah."

Billi fa-astoni bat shwo nixa.

Fred es prave. Al fa-sabah kelke syao faula flai-lai fo chi pan, e ley shum on ruf de treiler, it jagisi Billi e Fred muy kway.

Nixa es perfekte

Keti e Jeni go a skola pa hunta duran kelke yar e es amiga. Keti hev un meno-yash-ney sista, e Jeni bu hev nul brata-sista. Poy Keti e Jeni fini skola, e afte kelke yar li ambi gami e en-hev kinda.

Li jivi dalem fon mutu. Li gro-mangi swa-ney familia, also li bu vidi mutu til ke Keti-ney sista gami.

Undey Keti e Jeni miti in urba-sentra al fai kuping. Li toki duran kelke taim, poy Jeni shwo: "Komo yur sista sta, kun swa-ney nove mursha?"

"Oo, Jeni, ela sta hao," Keto jawabi kway. "Ye sol un problema-ki."

"Oo, kwo es?" Jeni kwesti.

"Wel, ela heni lu," Keti shwo. "Bat sempre in kada kosa ye koy dosh, bu ver? Nixa es perfekte."

Farke gunpaga

Ali Braun janmog repari dom-kosas gro-hao wen li fa-rupti. Unves ta go a otre urba fo zwo koy gunsa dar, e ta-ney molya resti pa dom sole. Al ke sinior Braun es wek, kran in banishamba fa-rupti, also ela telefoni-voki akwatuber.

Yuan lai pa aksham e repari kran in kelke minuta. Afte fini, ta dai a madam Braun den bil pur gunsa.

Ela kan it duran kelke sekunda, poy shwo: "Yur prais es tro gao, bu ver? Yu jan ku, iven ti lai a dom na leker kosti meno."

"Ya, me jan se," akwatuber jawabi. "Me jan se muy hao, bikos me bin leker bifoo ke me pai sey gunsa kelke mes bak."

Har e mustash

Al bi skola-gela, Meri Smit yao-te bikam talimer, bikos ela gro-lubi kindas. Ewalaa al hev dwashi-un yar, ela begin talimi in syao skola. Ela es hao talimer, ela ridi mucho kun kindas tuhun. Li pri ela.

Undey un gela de elay klas shwo: "Mis Smit, way man-ney har fa-grey bifoo ta-ney mustash e barba?"

Meri ridi e jawabi: "Me bu jan, Helena. Way suy har fa-grey bifoo mustash e barba?"

"Me toshi bu jan, mis Smit," Helena jawabi, "bat he eventi tak an may patra." Otre kindas in klas ridi al audi se.

Poy un boy shwo: "Me jan, mis Smit. Man-ney har sempre fa-grey pa un-ney bikos it es pa shi-sit yar pyu lao kem mustash e barba."

Buvere brata

Molli bin sole gela pa elay gata, bat, al ke ela hev ot yar, otre gela en-habiti in kontra-ney dom. Nove gela toshi hev ot yar. Ela nami Joan. Joan hev dwa brata. Dwa gela bu go a same skola, bat li sun begin plei pa hunta afte skola.

Undey Joan lai a dom, pi milka, chi biskwit, poy go a Molli-ney dom. Ela shwo a swa-ney amiga: "Swasti, Molli. Yu lai-bu-lai a may dom fo plei? Me hev gro-hao nove geim."

Molli jawabi: "Skusi, Joan, bat may mata bu permiti ke me plei kun yu sedey, bikos yur brata Jorj zai hev lengitura, e ela bu yao ke me toshi pai it."

"Oo, problema yok, Molli," Joan jawabi kway. "Pa fakta, Jorj bu es may vere brata. Ta es may stif-brata."

Gande handas

Maik es syao boy, e ta heni sabun e akwa. Tri o char ves kada dey mata shwo a ta: "Maik, yur handas snova es muy gande. Go ba woshi li." Bat pa fakta Maik neva woshi li hao. Ta sol pon li inu akwa fo kelke sekunda e poy mah li aus snova.

Onkla e tia de Maik jivi in otre urba. Undey li lai a she Maik-ney mata-patra, e ley syao son Ted lai kun li tuhun. Tedi es pa un yar meno yash-ney kem Maik, e ta toshi heni sabun e akwa.

Dwa boy resti in dom kun mata-patra duran kelke minuta, poy go aus. Al ke li es sole, Maik kan Tedi-ney handas e shwo garwem: "May handas es pyu gande kem yur-las!"

"Sertem," Tedi jawabi ira-nem, "yu es ya pa un yar pyu lao kem me."

Pregi-truk

Piter hev shi yar. Undey ta-ney amiga Paul shwo a ta: "Piter, me sal hev janmadey-pati pa sitdi. Yu lai ku?"

Piter kwesti mata, ela shwo: "Ya, yu mog go." Ela telefoni a Paul-ney mata fo ladi.

Bifoo ke Piter go a pati pa sitdi, ta-ney mata shwo a ta: "Piter, bye fogeti bi latif. Bye pregi chia. Weiti til ke oni dai it a yu."

"Hao, mami," Piter jawabi e go a she Paul bay bisikla.

Pa pati ye mucho kinda. Li plei pa hunta duran un ora, poy Paul-ney mata dai a li koy chia, bat ela fogeti dai chia a Piter. Ta weiti latifem duran kelke taim, poy lifti swa-ney pyata e shwo lautem: "Ob koywan nidi prival klin pyata?"

Hao boy

Nora hev shi-sit yar. Ela hev syao brata. Elay-brata-ney nam es Jim. Koyves Jim shali gro, bat ta mah Nora ridi mucho, also ela lubi ta e sempre es karim versu ta.

Undey ela zai go fon dom a shop, ewalaa ela vidi un syao boy lopi-she versu ela. Ta lopi muy kway. Wen ta blisifi, ela fa-astoni por vidi ke es Jim.

"Swasti, Jim," Nora krai. "Way yu zai lopi tanto kway?"

Jim bu stopi, bat mavi handa a sista e krai-jawabi: "Me zai trai reteni dwa boy fon batala."

Nora fa-astoni snova. Ela ridi e shwo: "Es ya muhim zunsa fo syao boy, bu ver? Yu bu zwo tal dela oftem. Hu es sey dwa boy?"

"Es Tom e me," Jim jawabi al lopi for muy kway along gata.

Auto de familia

Henk jivi-te in syao urba, bat poy ta pai gunsa in gran urba e en-habiti dar kun swa-ney molya e dwa kinda tuhun.

Pa un-ney sitdi in ley nove dom, Henk mah swa-ney nove auto aus garaja e zai woshi it, al ke ta-ney visin zai go pas. Al vidi Henk-ney nove auto, visin stopi e kan it duran un minuta. Poy Henk turni e vidi ta. Visin shwo: "Es ya prival auto. Ob es yu-ney?"

"Koyves," Henk shwo.

Visin fa-astoni. "Koyves ku?" ta shwo. "Kwo yu maini?"

"Wel," Henk jawabi lentem, "wen ye pati in urba, it perteni a may docha Jein. Wen koylok ye futbol-match, it perteni a may son Jo. Afte ke me woshi it, al ke it aspekti muy prival e klin, it perteni a may molya. E wen it nidi bensin, it es me-ney."

Semafor-luma

Alisa es gela do dwashi-tri yar. Ela es mednana in gran hospital. Ela es muy karim, e oli elay pasienta gro-pri ela.

Undey ela zai fai kuping e vidi un lao gina kel zai weiti dabe pai krosi mange gata. Alisa toshi yao krosi gata, also ela go-lai a toy lao gina fo ofri helpa. Afte blisifi, Alisa turan ridi e shwo: "Madam Herman! Yu bin may pasienta pa bifoo-ney yar!"

Madam Herman joi gro por vidi ela.

"Me ve helpi yu krosi gata, madam Herman," Alisa shwo.

"Oo, danke gro, Alisa," madam Herman shwo e en-stepi avan.

"Non, non, madam Herman," Alisa kway shwo. "Weiti ba! Semafor-luma es haishi rude."

"Oo," madam Herman shwo al stepi bak. "Me mog fasilem krosi gata pa sole, wen semafor-luma es grin."

Guytaa de kosas

Jon chu USA in yar 1969 dabe gun in Afrika. Es garme in Afrika, e afte lai bak a USA in yar 1979, Jon shwo a swa: "Nau es mucho pyu lenge hir kem bin bifoo ke me go wek. Me sal kupi elektre warmiser. Yoshi olo es mucho pyu guy."

Pa lai-she dey Jon go a shop dabe kupi elektre warmiser. Vender diki a ta tri o char la do farke sorta, poy shwo: "E sey-la es nuy zuy hao elektre warmiser. It kosti mucho mani, bat it spari haf de yur elektritaa, e elektritaa es muy guy nau, bu ver?"

"Ya, it es gro-guy," Jon jawabi, "e se zai fa-buhao kada yar."

Ta kan elektre warmiser atentem, dumi duran kelke sekunda, poy shwo: "Wel, me ve pren dwa sey-la, plis, e dan me ve spari ol may elektritaa."

Jawabi-darba

Stiv hev shi-un yar e ta-ney brata Tim hev sem la. Li go a same skola e li ambi gro-pri sporta e geim. Li yoshi pri batali, bat ley mata bu joi wen li batali kun otre boys.

Kelke dey bak Tim lopi-lai a dom e go uupar a swa-ney shamba. Ta-ney brata toshi es dar, ta zai audi musika. Ta lifti kapa al ke Tim zin, shwo: "Way yu plaki, Tim?"

"Bikos Hari he darbi me," ta-ney meno-yash-ney brata shwo. Hari es boy in skola, e li oftem batali kun mutu.

Stiv ridi e shwo: "Ob yu jawabi-darbi, o sim en-plaki kom bebi e lopi a dom a mama?"

"Me jawabi-darbi!" Tim shwo ira-nem. "Me jawabi-darbi pa un-ney, e poy ta darbi me."

Doga-kusa

Billi jivi pa kalme gata in gran urba. Koyves ta-ney mata pren ta a parka fo plei, bat wen ela mangi, ta plei pa gata. Undey pa aksham Billi-ney patra dai a ta un jamile nove bol, e pa lai-she sabah Billi go a gata fo plei kun it. Ta plei joi-shem duran kelke minuta, bat poy un gran doga go pas. Al vidi bol doga toshi en-yao plei kun it.

Billi pren bol, lifti it e teni it sobre kapa. Ta bu yao ke doga pren it e lopi wek kun it, bat doga ek-salti e mah-lwo ta.

Billi-ney mata tuy chu dom e lopi-lai a ta. "Ob ta he kusi yu?" ela kwesti.

"Non, ta bu he kusi me," Billi jawabi, "bat ta he gusti me."

Hao aspekta

Sinior e madam Wiliams gami al ke lu hev dwashi-tri yar e ela hev dwashi yar. Afte dwashi-pet yar li hev gran pati, e fotiyuan lai e zwo kelke foto de li.

Poy fotiyuan dai a madam Wiliams swa-ney nam-karta e shwo: "Fotos ve bi tayar pa lai-she tridi. Yu mog pai li pa nuy studio."

"Non," madam Wiliams shwo, "bi karim sendi li a nu."

Fotos arivi afte un wik, bat madam Wiliams bu joi al vidi li. Ela zin swa-ney auto e dukti it a foto-studio. Dar ela stopi, zin studio, shwo ira-nem: "Yu he zwo kelke foto de me e de may mursha pa bifoo-ney wik, bat me bu sal pagi pur li."

"Oo, way non?" fotiyuan kwesti.

"Bikos may mursha aspekti kom maimun," madam Wiliams shwo.

"Wel," fotiyuan jawabi, "se bu es nuy kulpa. Way yu bu he dumi om se bifoo ke yu gami lu?"

Inyekta-selekta

Un laojen go a hospital. Doktor lai-visiti lu, shwo: "Wel, sinior Jons, yu sal pai kelke inyekta. Afte li yu ve sta mucho pyu hao. Mednana ve lai e dai a yu den un-ney-la sedey pa aksham, e yu ve pai dwa-ney-la manya pa sabah."

Pa akham un yunge mednana go-lai a sinior-Jons-ney kama, shwo: "Me sal dai a yu den un-ney inyekta, sinior Jons. In kwel plasa yu yao pai it?"

Laojen fa-astoni. Ta kan nana duran kelke sekunda, poy shwo: "Nulwan gwo lasi me selekti se bifooen. Ob yu verem yao ke me selekti?"

"Ya, sinior Jons," nana jawabi. Ela zai hasti. "In kwel plasa yu yao pai it?"

"Wel, dan," laojen jawabi al smaili, "me yao pai it pa yur lefte bracha, plis."

Longe dao

Pit Hogan safari pa landa bay swa-ney auto. Undey pa aksham ta zai dukti auto along koy kamina al shuki un syao hotel. Ewalaa ta vidi un laojen pa kamina-borda. Ta stopi auto, shwo a laojen: "Me yao go a Surya-Hotel. Ob yu koni it?"

"Ya," laojen jawabi. "Me mog diki dao a yu."

Ta geti inu Pit-ney auto, e li raki it sirke dwashi milya. Wen li ateni un syao dom, laojen shwo: "Stopi ba hir."

Pit stopi e kan an dom. "Bat se bu es hotel," ta shwo a laojen.

"Non," laojen jawabi, "es may dom. E nau me diki a yu den dao a Surya-Hotel: turni ba bak e raki nin milya. Dan leften yu ve vidi Surya-Hotel."

Syao pikter

Jimi begin rasmi al tri yar, e al pet yar ta janmog rasmi yo aika hao. Ta rasmi mucho jamile interes-ney piktura, e jenta pagi mucho pur li. Li shwo: "Sey boy ve bi fama-ney al bi pyu yash-ney, e dan nu ve vendi sey pikturas pur mucho mani."

Jimi-ney pikturas farki fon pikturas de oli otre jen, bikos ta neva rasmi pa ol papir. Ta rasmi pa un haf, e dwa-ney la es sempre vakue. "Es ya intele," oli shwo. "Nulwan zwo tak, nulwan krome ta."

Undey koy jen kupi un piktura bay Jimi, poy shwo a ta: "Jimi, bi karim, shwo ba: way yu rasmi pa niche haf de piktura e bu rasmi pa uupare-la?

"Bikos me es syao," Jimi shwo. "May brash bu ateni gao."

Gro-hao vakasion

Sinior e madam Grey jivi in gran urba, e li hev un son. Ta nami Pit, e ta bu pri woshi swa. Undey madam Grey shwo a swa-ney mursha: "Tu oltaim jivi in urba, se bu es hao fo Pit." Also pa sekwi-she saif li findi un syao dom in vilaja e pren Pit adar fo vakasion.

Wen li arivi a vilaja, madam Grey shwo a Pit: "Nu sal resti hir fo dwa wik."

Boy lopi inu dom, kan oli shamba, poy lopi bak a mata, shwo: "Me bu vidi banipen, mama. Wo es it?"

"Es muy syao dom, Pit," mata shwo. "Hir banipen yok."

"Es ya gro-hao!" Pit shwo. "Sey vakasion sal bi verem prival."

Dao-kwesta

Undey sinior Parker shwo a swa: "Me bu vidi may brata yo longem, e ta habiti in nove dom nau. Me sal raki-go adar sedey fo visiti ta."

Ta pren brata-ney adres, zin auto e en-go. Ta raki-go longem, bat bu findi brata-ney dom. Pa fin ta stopi fo pregi koywan om helpa.

"Go rektem pa sey kamina fo dwa milya," un man shwo, "poy turni a lefta, e poy pren dwa-ney kamina desnen."

Sinior Parker raki-go rektem pa kamina e turni a lefta afte dwa milya, bay poy snova lusi dao. Ta raki-go un milya pyu, vidi un kamina desnen e stopi. Un gina zai go pas, also ta kwesti ela: "Skusi ba, ob se es dwa-ney kamina desnen?"

Vilaja avantaja

Sinior e madam Wilson jivi in gran jenful urba, e pa un saif li lai a un vilaja fo fai vakasion. Li pri it gro, bikos toy vilaja es kyete klin loko. It gro-farki fon urba.

Undey ranem pa sabah li go promeni e miti un laojen. Ta jivi pa ferma e zai sidi ausen bli zindwar sub warme surya. Sinior Wilson kwesti ta:

"Ob yu pri jivi in tal kyete loko?"

Laojen shwo: "Ya."

Sinior Wilson shwo: "Kwo es hao om it?"

Laojen jawabi: "Wel, kadawan koni kadawan. Jenta oftem lai visiti me, e me oftem go visiti li. Yoshi ye mucho kinda hir."

Sinior Wilson shwo: "Es interes-ney. E kwo es buhao?"

Laojen dumi idyen, poy shwo: "Wel, same kosas, pa fakta."

Deyfan-taim

Don safari pa landa, e undey ta lai a un hotel in un syao urba. Dar oni servi deyfan fon klok shi-dwa e haf til klok un e haf. Ta promeni longem, poy vidi un yungo pa gata, shwo a ta: "Skusi ba, ob yu mog shwo kwel klok es?"

Yungo kan an swa-ney handakloka, jawabi: "Es klok shi-dwa."

Don bu joi al audi se, shwo: "Ob bu es pyu tarde?" Ta fai hunga, ta yao chi deyfan.

"Non," yungo shwo. "In nuy urba neva es pyu tarde kem klok shi-dwa."

Don fa-astoni, shwo: "Es interes-ney. Kwo yu maini?"

"Wel," yungo jawabi, "kadaves afte ke es klok shi-dwa, nu snova begin fon beginsa: klok un, klok dwa..."

Fogetishil sinior

Sinior Klark gun in ofis e zwo mucho muhim e mushkile gunsa, bat poy ta begin fogeti olo, e por se luy gunsa fa-mushkile. Undey ta shwo a swa: "Me sal go visiti doktor Martin fo toki om se."

Ta weiti in weitishamba she doktor Martin, kun otre pasientas tuhun, poy nana shwo a ta: "Nau yu mog zin."

Sinior Klark hasti zin doktor-Martin-ney ofis, e doktor shwo: "En-sidi ba, sinior Klark. Komo me mog helpi yu?"

"Oo, doktor," sinior Klark shwo, "es dashat-ney. Me bu mog remembi nixa fo pyu kem haf-minuta, e por se may gunsa fa-gro-mushkile. Kwo zwo? Ob yu mog helpi me?"

Doktor shwo: "Wen se begin-te, sinior Klark?"

"Wen begin-te kwo?" sinior Klark kwesti.

Plan fo futur

Sinior e madam Davi hev un son. Ta nami Bobbi, e ta hev-te janmadey kelke dey bak.

Pa bifoo-ney semdi madam-Davi-ney lao patra lai fo visiti ela e elay mursha, e ta bringi un prival plei-tren fo Bobbi.

Al dai it a Bobbi, ta shwo: "Skusi, Bobbi, me he fogeti om yur janmadey pa bifoo-ney dwadi, also me bu he dai sey dona dan."

"Oo, se bu muhimi, opa," Bobbi jawabi. "Danke gro!"

"E kwanto yar yu hev nau, Bobbi?" opa kwesti. Bobbi jan jawaba: "Me hev pet yar, opa."

"Hao," laojen shwo. "Nau yu es ya gran boy, Bobbi."

"Ya, opa," Bobbi shwo.

"E kwo yu ve zwo al bi pyu yash-ney?" opa kwesti.

Fo sey kwesta Bobbi toshi jan jawaba: "Me ve hev sit yar, opa," ta jawabi.

Mar e arda

Dik es maryuan pa un gran ship. It navigi-go a Nipon e Ostralia, also Dik oftem resti pa ship duran kelke mes sin chu. Al en-jagi pa sabah, ta sempre vidi mar, o koyves koy portu.

Al hev dwashi-tri yar Dik gami e kupi un syao dom kun garden in suy-molya-ney urba. Toy urba es dale fon mar. Poy ta go a swa-ney ship e bu lai bak duran dwa mes. Fon portu ta go a urba bay bus e gro-joi por vidi molya snova.

Pa lai-she sabah ta somni til klok nin. Poy ta en-jagi turan e ek-kan tra winda. Traen winda ye kelke baum. Ta en-fobi gro e ek-salti al krai: "Nu he imbati kontra arda!"